Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Dňa 10. septembra 2011 sa v Zemianských Kostoľanoch uskutočnilo stretnutie veriacich nášho cirkevného zboru pod názvom „Zborový guláš". Ráno o 6.00 už ochotné sestry pracovali ako včeličky, aby pripravili obed pre ostatných. Okolo 10.00 hod, keď prichádzali bratia a sestry, guláš už rozvoniaval po celom dvore.
Začiatok stretnutia bol naplánovaný práve na desiatu a chceli sme ho spraviť vo farskej záhrade, ale vonku bolo zamračené, tak sme úvodný program presunuli do kostola. Témou stretnutia bolo: „Na akom základe stojí môj život?". Na úvod nás privítal brat Ján Kuneš. Potom nasledovala časť pred modlitbami, ktorú si pripravila sestra farárka Blanka Kostelná. Potom sme si zaspievali pieseň To ja, ó Pane môj. Modlili sa potom bratia a sestry zo zhromaždenia.
Kedže sme rozsiahly zbor, čo sa týka rozlohy a máme štyri misijné strediská, mnohí sa poznáme len z videnia, nasledovalo predstavovanie sa. Dozvedeli sme sa zaujímavé veci o mnohých, odkiaľ pochádzajú, kde majú svoje korene. Počas programu sme spievali piesne z Evanjelického spevníka. Potom nasledoval text z Biblie, ktorý prečítal brat Peter Majerík, Matúšovo evanjelium, 7. kapitola, verše 24 až 27: Podobenstvo o staviteľoch. Výkladom nám poslúžil brat Miloš Krpelan. Hovoril o tom, že dobrá stavba musí:
1. mať dobrý základ,
2. byť postavená z dobrého, kvalitného materiálu a
3. byť postavená dobrou a poctivou prácou.
Tak aj pri stavbe duchovného domu musíme mať pevný základ, ktorým je Pán Ježiš. Musíme stavať z kvalitného materiálu, čím je Božie slovo. Bolo to prirovnané k tehle, ktorá sa používa na stavanie domu, až vtedy je tá tehla osožná, ak je súčasťou domu, nie keď je položená mimo stavby. Aj Božie slovo má byť nielen vypočuté, ale aj uvedené do života každého jedného z nás. A napokon, že máme pracovať dobre a poctivo na Božej vinici, v službe tam, kde nás Pán Boh postaví. V zbore, na pracovisku, v škole, všade tam, kde nás On chce mať.
Po piesni, ktorá nasledovala po výklade, sa nám prihovoril brat dozorca Ján Pilch. Hovoril, že aj v jeho živote prišiel čas, keď ho Pán Boh zmenil a začal žiť skutočný život s Pánom Ježišom. Program v kostole sme ukončili spoločnými modlitbami a piesňou Pokoj Boži nech je s nami.
Po skončení sme sa premiestnili do fary, kde bol nachystaný guláš. Keďže nás bolo viac, ako je kapacita zborovej miestnosti, najprv stolovali deti, tie boli určite najhladnejšie. V tábore sa naučili veľa pekných piesni, tak si jednu pred jedením zaspievali. Potom sa pohostili aj dospelí. Vďaka niektorým sestrám sme mali aj koláčiky ku káve a čajíku, za ktoré veľmi pekne ďakujeme. Srdečná vďaka patrí aj sestrám Márii Mikulášovej, Anne Lechtovej a Marte Gašparovej, ktoré navarili skvelý guláš.
Poobede mali deti potáborové stretnutie pod názvom: „Futbalová párty", ktoré pripravila setra Soňa Kohútová. Rozprávala im príbeh o futbalistovi, ktorý uveril v Pána Ježiša. Ústredný verš bol z Pavlovho listu Galatským, 2. kapitola, 20.: Žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. Dospelí ich z diaľky pozorovali a verím, že prežili požehnané chvíle pri rozhovoroch.
Rozchádzali sme sa do svojich domovov s pocitom úžasne prežitého dňa v Božej blízkosti a s milými ľuďmi z nášho cirkevného zboru.

Post scriptum administrátora. Srdečná vďaka patrí hlavne autorke tohto príspevku, ktorá bola nielen šéfkuchárom celej akcie, organizovala a starala sa o všetky záležitosti okolo, ale ešte spestrila náš spev organovým sprievodom. Ďakujeme!