ECAV Prievidza

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.
(List apoštola Pavla Filipským, 4. kapitola, 13. verš.)


ECAV Prievidza

Dnes je


Meniny na web

Novinky

Služby Božie 30. septembra budú čítané a v našom zbore len v Zemianskych Kostoľanoch a v Prievidzi.

V sekcii Reformačné listy nájdete 28. číslo.

Zasadnutie celozborového presbyterstva sa uskutoční v piatok 5. októbra 2018 o 16:30 v zborovej miestnosti prievidzského kostola.

Facebook

Facebook

Štatistika stránky

TOPlist free counters

Google prekladač

Preklad našej stránky do angličtiny pomocou prekladača Google. Následne možnosť výberu iného jazyka. Jedná sa o „strojový" preklad, nie všetky vety budú preložené logicky správne.

ecavprievidza.sk

© 2008
Všetky práva vyhradené!

Príhovor

Sestry a bratia, Kniha kníh je popretkávaná aj príbehmi, kde sa stretávame s materinskou láskou. Asi najznámejšie sú pre nás verše z evanjelií o počatí a tehotenstve Márie, matky Pána Ježiša. Ja som si však do dnešného príhovoru vybral starozmluvný príbeh z Prvej knihy kráľov, 3. kapitoly, kde sa píše o súde kráľa Šalamúna.
Na pripomenutie uvediem, že sa jednalo o spor dvoch žien - matiek o novorodeniatko. Jedna obvinila druhú, že po smrti svojho dieťatka jej v noci vymenila svoje mŕtve dieťa za jej živé a domáhala sa pred kráľom jeho vydania. Tu si pomôžme citovaním Písma, konkrétne veršov 24. až 27.: „Kráľ rozkázal: Vezmite meč! Priniesli meč pred kráľa, a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite! Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka!"
Tento príbeh sa využíva skôr na vykreslenie Šalamúnovej múdrosti. My sa však pristavme aj pri jeho druhom aspekte, ktorý je v ňom neprehliadnuteľný. Pri materinskej láske. Skutočná matka nikdy nemôže chcieť, aby jej dieťa utrpelo ujmu. Bráni ho, stará sa, vychováva. Sú chvíle v živote človeka, keď je matka nezastupiteľná a aj napriek láske a starostlivosti iných blízkych ľudí až nenahraditeľná. Citové puto, ktoré vzniká medzi matkou a dieťaťom je mnohokrát väzba na celý život. Tak aj kráľ Šalamún v našom príbehu poznajúc túto pravdu rozhodol spravodlivo.
Často si materinskú lásku uvedomujeme vo chvíľach pohody, šťastia, spoločných príjemných zážitkov. Pravá materinská láska však nie je o tom, že dieťa dostane vždy všetko, čo si zažiada. Aj vyslovené „nie" v správnej chvíli, možno aj pokarhanie alebo dokonca fyzický trest je v danom momente pre výchovu a ďalší život mladého človeka podstatné. Nijako však nezmenšuje materinskú lásku. Koľkí z nás si pamätajú doslova okrídlenú vetu: „Bijem ťa, lebo ťa mám rada". Koľko nepokojného úžasu nad nelogickosťou tohto výroku to v malých hlavičkách vyvolalo? Mnohí z nás sa museli stať rodičmi, aby sme konečne túto logiku pochopili. Matka nám vždy chcela len a len dobre, aj vo chvíli, keď nás trestala. Koľká to paralela s našim nebeským Otcom?
Drahé sestry, prajem vám pri príležitosti dnešnej slávnosti veľa Božej milosti a požehnania. Zároveň ďakujem za to, s akou láskou a častokrát až sebaobetovaním sa staráte o svoje dietky. A ďakujem aj za to, že ich privádzate pred tvár nášho Pána.

Ing. Peter Majerík