Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Zaujímavé spoločné ukončenie roka? Určite! Presne to sme si povedali dumajúc nad odchádzajúcim rokom 2013. A pretože sme mali ešte nejaký ten „restík" v cestovnej oblasti, keď sme kvôli množstvu iných nevyhnutných aktivít v priebehu predošlých mesiacov nestihli pochodiť našu krásnu krajinu, rozhodli sme sa 27. decembra 2013 vypraviť do vinárskeho kraja, do malebného mestečka Modra, ktoré je pamätníkom značnej časti našich nielen evanjelických, ale zároveň i národných dejín.
Náš náučný výlet sa začal vzdelávaním hneď v autobuse, kde sa nezaprela pani učiteľka Kunešová a počas cesty do Modry nám spravila pútavú a životopisne obsiahlu prednášku o živote a pôsobení našich významných dejateľov, bratov Karola a Ľudovíta Štúrovcov v Modre. Toto duchovné občerstvenie bolo príjemným spestrením cesty a naštartovalo mozgové závity na príjem ďalších poznatkov.
O tie sa už postarali po našom príchode do Modry v slovenskom evanjelickom kostole brat farár Oslík a najmä brat Šimko, ktorý v rozsiahlom výklade zabral dejiny zboru, významných osobností, sirotinca i dievčenskej školy. Tiež vo vedľajšom nemeckom kostole sme absolvovali výstavu o evanjelickom sirotinci a dianí v ňom počas jeho existencie s patričným výkladom brata Šimka k jednotlivým exponátom. Počiatky cirkevného zboru v Modre siahajú do prvej polovice 16. storočia. Vznikol pôsobením myšlienok Lutherovej reformácie v Nemecku a keďže obyvateľstvo Modry v tých časoch bolo národnostne pestré, jeho značná časť bola nemecká. Slovenský evanjelický kostol v Modre zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi pochádza z rokov 1825 až 1835 a radí sa medzi neoklasicistické. V roku 1886 sa uskutočnila prestavba kostola a bola pristavená veža. Nemecký evanjelický kostol do dnešnej podoby prestavali nemeckí evanjelici v roku 1866. Tento chrám dnes opäť slúži v určitom období aj ako kostol, ale stal sa i Sieňou umení (EUNIKA), kde sa konajú výstavy, koncerty, hudobné festivaly. Obidva chrámy sú kultúrnymi pamiatkami.
Medzi dvadsiatimi piatimi duchovnými, ktorí v histórii CZ pôsobili, boli aj veľmi vzácne osobnosti, ktoré sa významne zapísali do duchovnej, cirkevnej, národnej i kultúrnej histórie mesta i cirkevného zboru, ba aj celej cirkvi a štátu (P. Jakobe, Karol Štúr, Pavol a Samuel Zochovci, Vladimír Roy, Martin Rázus, Emil Boleslav Lukáč). V evanjelickom sirotinci v Modre (ktorý neodmysliteľne patril k charitatívnej činnosti cirkvi) a neskôr v rodine Dr. Samuela Zocha vyrástol i Ján Čietek - Ján Smrek. Farár a súčasne biskup Dr. Samuel Zoch vošiel do dejín aj ako tvorca Deklarácie slovenského národa, a ako prvý župan Bratislavský po vzniku ČSR. Medzi mnohými školami v Modre vyniklo Lýceum, (už pred 400 rokmi), a významná bola i Evanjelická dištriktuálna dievčenská meštianka z roku 1902.
Budova sirotinca je dielom známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Sirotinec dal postaviť evanjelický farár Pavol Zoch v roku 1913 - postavili ho z celonárodnej zbierky - no ustanovizeň fungovala v súkromnom dome už od roku 1905. Dokonca v ňom vyrastal a maturoval významný slovenský básnik Ján Smrek. Žil tam od svojich asi šiestich rokov až do maturity. Pavla Zocha považoval za svojho druhého otca. Sirotinec má za sebou bohatú históriu. Počas 2. svetovej vojny v obidvoch modranských evanjelických inštitúciách (sirotinec a dievčenská škola) bol zachránený celý rad židovských detí, ktoré tu našli útočište, a tak aj záchranu života. V susedstve sídlilo nemecké vojsko a veliteľ vedel o ukrytých deťoch, ale nezasiahol, pretože sám bol evanjelickým farárom.
To bol stručný výlet do histórie - súčasť nášho výletu do Modry, ktorý sa nezaobišiel ani bez prehliadky tohto malebného mestečka a ochutnávok vína v miestnych viechach - samozrejme s mierou. Napokon sme si nejaké vínko nakúpili aj domov, na privítanie Nového roka a spokojne sme absolvovali spiatočnú cestu.