ECAV Prievidza

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.
(List apoštola Pavla Filipským, 4. kapitola, 13. verš.)


ECAV Prievidza

Dnes je


Meniny na web

Novinky

V sekcii Reformačné listy nájdete 19. tohtoročné číslo.

Sestry a bratia, v sekcii Služby Božie nájdete aj rozpis slúženia kňazov do začiatku letných prázdnin.

Facebook

Facebook

Štatistika stránky

TOPlist free counters

Google prekladač

Preklad našej stránky do angličtiny pomocou prekladača Google. Následne možnosť výberu iného jazyka. Jedná sa o „strojový" preklad, nie všetky vety budú preložené logicky správne.

ecavprievidza.sk

© 2008
Všetky práva vyhradené!

Zborový deň

Septembrová sobota 20. dňa tohto mesiaca v Zemianskych Kostoľanoch. Vo fare i v kostole to ráno pred deviatou hodinou pomaly ožíva. Z kotla vanie príjemná vôňa, v kostole prebiehajú posledné prípravy technického rázu. Termín začiatku sa však aj tak nedarí dodržať a takmer hodinové meškanie azda ani nikomu nevadí. Každý si nachádza svoju skupinku, kde sa rozoberajú rôzne otázky. Prichádzajú hostia, manželia Liptákovci, ale aj členovia nášho zboru zo všetkých jeho filiálok: Handlovej, Nitrianskeho Pravna, Prievidze a samozrejme aj domáci.
Program začína v kostole privítaním sestry farárky. Nasleduje pieseň, úvodná úvaha a modlitby bratov a sestier. Po ďalšej piesni prichádza na rad scénka. Veľmi dobre zvládnutá po hereckej stránke, ale aj obsahovo nútiaca k hlbokému zamysleniu každého z nás - ako je to vlastne so mnou? S mojou vierou? Na čo myslím a čo cítim, keď sa modlím? Je moja modlitba Pánova skutočným obrátením sa k Bohu alebo len odriekanie naučeného verša? Po piesni prichádza na rad svedectvo nášho hosťa, brata Mikuláša Liptáka. O živote bez Boha, o prvom „koketovaní" s Hospodinom, až po Závislosť na Bohu, čo bolo aj hlavným mottom nášho stretnutia. Po tomto skutočne zaujímavom svedectve sa duchovná časť programu v kostole ukončila piesňami a záverečnými modlitbami.
Bol práve čas na občerstvenie tela výborným gulášom. Na stole sa objavili aj nejaké koláčiky, káva, čaj a minerálka na zapitie. To už ale slnko vysušilo priestor farskej záhrady, čo vyhnalo von nielen deti, ale aj dospelých. Rozbehli sa rozličné hry. Z predošlého tábora sa medzi mladšími tešilo veľkej obľube triafanie tenisákom do plechoviek. No a starší (i dospelí) si opäť celkom radi zastrieľali zo vzduchovky. Dokonca boli zaznamenané aj pokusy zahrať si futbal, alebo teda aspoň niečo s loptou. Znovu ožili diskusné krúžky, témy sa menili od vážnych až po rozprávanie vtipov a veselých príhod. Nezostal opustený ani kostol, odkiaľ sa ozývali tóny organu, ku ktorým sa pripojili aj krásne znejúce hlasy.
Bohu patrí vďaka, že nás v tento deň takto zaopatril a tiež každému z členov nášho zboru i hosťom, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na zdare tohto podujatia.

Ing. Peter Majerík